Toľko sa strachujú o budúcnosť, až zabúdajú na prítomnosť.
Žijú, akoby nikdy nemali zomrieť a umierajú, akoby nikdy nežili.
Ľudia sa príliš porovnávajú s inými, príliš kladú dôraz na napĺňanie očakávaní iných a divia sa, že aj keď sú považovaní za úspešných, predsa nie sú šťasní. Okolie prekričalo slabý hlások ich vlastnej duše.
Niektorí ekonomicky uspeli a napriek tomu cítia deficity. Nenašli pokoj v duši. Čosi asi bude na myšlienke, že bohatý nie je ten, kto má najviac, ale ten, komu chýba najmenej.
Ľudia zabudnú na to, čo ste povedali.
Ľudia zabudnú na to, čo ste im dali.
Ale nikdy nezabudnú, ako sa pri vás cítili.
Pekný víkend :)