Ivanovi Miklošovi: O tom kto rozbíja pravicu a kto dal dole vládu

Autor: Stanislav Fořt | 6.2.2012 o 12:56 | (upravené 6.2.2012 o 13:02) Karma článku: 20,91 | Prečítané:  8138x

Čo je zastieranie a čo realita? Kde má pravicový volič svoje hranice? Kto stojí na križovatke? Môj pohľad na interpretácie Ivana Mikloša prezentované v nedeľu v STV.


Pravicovú vládu rozbilo spojenie hlasovania o eurovale s dôverou vláde, napriek tomu, že tí čo za toto spojenie hlasovali (SaS hlasovala proti spojeniu) vedeli, aký bude mať spojenie následok. Keby SaS chcela povaliť vládu, hlasovala by za spojenie a keby jej fleky boli prednejšie ako hodnoty, zahlasovala by za euroval. Je zaujímavé, že spojenie hlasovania presadzoval medzi prvými aj p. Bugár, napriek tomu, že vo vlastnom poslaneckom klube mal 4 poslancov, ktorí s eurovalom mali problém a nechceli ho podporiť. (Tí štyria sami o sebe stačili na povalenie vlády 79-4 = 75<76). Motivácie v KDH boli zložiť vládu ešte pred schvaľovaním štátneho rozpočtu (s ktorým mali veľký problém - stačí si pozrieť neskoršie vystúpenie p. Marcinčina v rozprave o rozpočte už odvolanej vlády) a v Moste-HÍD zase kalkulovali s definitívnou poražkou SMK v ich vzájomnej súkromnej vojne.

Spájať hlasovanie nebolo nutné, mohlo sa ďalej vyjednávať (aj tvrdo, napríklad premiérka mohla po neúspešnom hlasovaní o eurovale nespojenom s dôverou odvolať všetkých ministrov za SaS a pokračovať vo vyjednávaní v tejto pozícii) a mohlo to dopadnúť aj tak ako hlasovanie o Lisabonskej zmluve za Ficovej vlády, keď Fico získal podporu od vtedy opozičnej SMK - bez pádu Ficovej vlády, a bez spájania hlasovania s dôverou vláde. Problém ale bol, že premiérka už nemala silu pokračovať (práve kôli tomu, ako sa k nej správala materská SDKU, viď potupu pri kauze Daňový úrad) a chcela hodiť uterák spôsobom akceptovateľným verejnosťou. O motivácii Mikuláša Dzurindu snáď písať ani netreba. (Buď zložím Radičovú, SaS alebo oboch, takže pre neho sa spojenie hlasovania javilo ako win-win, aj keď sa ako ukazujú dnešné dni prerátal). K tomu všetkému bonus a to "vyčistenie" parlamentu od dvoch autonómnych štvoríc, ktoré neustále mali potenciál znížiť parlamentnú koaličnú väčšinu pod 76 a boli v spore najmä s konzervatívnym trojblokom SDKU-KDH-Most, ktorí ich požiadavky vytrvalo systematicky potápali. No a keď sa naskytla príležitosť vyriešiť si svoje parciálne záujmy a pritom vinu hodiť na iného stalo sa, že naši partneri "pochopili príležitosť" a svorne odhlasovali spojenie hlasovaní.

Zaujímavé je, že aj keby predsa len všetci poslanci SaS hlasovali v otázke eurovalu proti svojmu svedomiu a  presvedčeniu, a teda aj za dôveru vláde, vláda by dostala iba 75 hlasov (na vyslovenie dôvery treba 76)  a aj tak by ako to vidno z výpisu z hlasovania padla.
 
Čo sa týka "rozbíjania pravice" nohy pravici podráža neschopnosť SDKU-DS vysvetliť svoje financovanie, neschopnosť sebareflexie (keď sa členovia SDKU nedokážu vysporiadať s tými vysokopostavenými členmi strany so zásluhami, ktorí morálne zlyhali, to že zo súboja Radičovej (nového, nezaťaženého starými hriechmi a liberálnejšieho) a Dzurindu (zaťazeného starými hriechmi a zásluhami hodnotovo konzervatívneho),  odišiel ako víťaz Dzurinda, a premiérka Radičová už za svoju stranu ani nekandiduje; a najnovšie aj gorila, v ktorej sú závažné obvinenia z brania niekoľko 100miliónových úplatkov počas druhej Dzurindovej vlády spojená s neochotou orgánov činných v trestnom konaní niečo reálne vyšetriť.(Podčiarknuté následnou spoločnou kandidatúrou Trnku poslancom za SDKU a SMER a výsledky tajnej voľby, kde Trnkovi chýbal 1 hlas). SaS aj z dôvodu neschopnosti vysvetliť financovanie SDKU-DS už pred voľbami 2010 odmietla ponuku spoločnej kandidátky a predvolebnej koalície s SDKU-DS (aj keď vtedy balancovala na hrane zvoliteľnosti) a sama vo vlastných radoch kladie veľký dôraz na transparentnosť a prísny výber členov (nekomunistická minulosť, žiadne nedoplatky na daniach a odvodoch, dôveryhodný a poctivý spôsob zdroja príjmu bez dojenia štátu cez privatizačné a eurofondové  tunely či zneužívaním právomocí verejného činiteľa...). Koľko poslancov a ministrov z SDKU-DS a koľko z SaS dobrovoľne zverejnilo svoje majetkové a príjmové pomery na www.politikaopen.sk ?

Ak chce SDKU-DS politicky prežiť, musí si konečne naliať čistého vína.
Vyrovnať sa nielen so svojou minulosťou, ale rozhodnúť sa aj o svojej budúcnosti.

SDKÚ-DS (SDK) vznikla ako slovenská protimečiarovská koalícia piatich liberálnych a konzervatívnych strán v čase, keď sme čelili hrozbe Mečiarizmu a v čase keď KDH bolo príliš talibanistické a neexistovala žiadna iná parlamentná liberálna strana. Jedným slovom vtedy ideálne podmienky na úspech.

Čo z toho ale platí dnes?


Dnes je už Mečiar mimo moci a parlamentu. Dnes už "KDH ultras" prešlo k Matovičovi a existuje aj reálna parlamentná hodnotovo librálna strana v podobe SaS.

Nevidím do stratégie vedenia SDKU-DS,  je to ich vec a vec členov SDKU-DS.
Zvonku vnímam dva problémy SDKU-DS: príliš ťaživé a nevysporiadané morálne bremeno minulosti a príliš nejasná budúcnosť a jej nevyhranené ideologické smerovanie (liberálne/konzervatíve?).

Ani za jedno ani za druhé ale nemôže SaS.

SaS "nerozbíja pravicu", ale dáva alternatívu voči SDKU-DS. Dáva alternatívu liberálnejšiemu voličovi, zatiaľ čo KDH a Matovič dáva alternatívu konzervatívnejšiemu voličovi. SaS, Matovič a Lipšicovo krídlo v KDH zase dáva alternatívu voči gorilám a politickým vyslúžilcom. Keďže prakticky žiadny bývalý volič SDKU-DS nepôjde voliť SMER, SNS či 99% Ivan Mikloš o pravicu nemusí mať obavy. Treba pomenovať veci pravým menom a teda oslabovanie SDKU-DS nepodsúvať verejnosti ako oslabovanie pravice.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lipšicova advokátka: S takým postupom prokuratúry som sa ešte nestretla

Exposlanec zrazil 72-ročného chodca v septembri. Hrozí mu za to trest na dva až päť rokov väzenia.

KOMENTÁRE

Keď sa z nájomného vraha stane Superstar

Scény pri prepustení Kajínka pripomínali skôr rockový koncert.

KOMENTÁRE

Manchester: ako obmedziť dodávky kyslíka islamskému teroru

Svet niekdy nebol bezpečné miesto.


Už ste čítali?