Ruská trikolóra na bratislavskom hrade?

Autor: Stanislav Fořt | 16.11.2015 o 1:59 | (upravené 16.11.2015 o 3:41) Karma článku: 11,61 | Prečítané:  3517x

Mala byť na bratislavskom hrade pár týždňov predtým, ako sa na ňom objavila francúzska trikolóra aj trikolóra Ruska? Podelím sa s vami so svojimi pocitmi pri tejto predstave.

V Rusku som bol dvakrát, raz v Petrohrade, raz v Moskve. Som gej. Mám odpor voči tým ruským politickým predstaviteľom, ktorí nepriateľskú politiku voči ľuďom homosexuálnej orientácie  vo vlastnej krajine živia a otvorene ju podporujú, zneužívajú vlastných ľudí a hlboko do nich zakoreňujú strach a nenávisť, teda vytvárajú súčasný politický mainstream v Rusku. Podobne ako Hitler svojho času ideologicky sfanatizoval vlastný národ a vytvoril v ňom pocit, že Slovania, Židia a ďalší sú len menejcenní podľudia. A podobne ako sfanatizoval samovražedných atentátnikov náboženský dogmatizmus a svet sa stal svedkom nevinných obetí teraz v Paríži a predtým v ruskom lietadle nad Egyptom.

Rusko má na svojich hraniciach zóny, v ktorých si uplatnilo silu nad právom, teda stalo sa nositeľom bezprávia a to dávno pred udalosťami na Kryme a na východnej Ukrajine: Podnestersko, Čečensko, Abcházko, Južné Osetsko, ... je to dlhý zoznam v zamrznutí roky udržiavaných konfliktov, a dlhý zoznam nevinných obetí podobných pasažierom nedávno zostreleného civilného lietadla nad rusko-ukrajinskou vojnovou zónou.

Vždy keď započujem originálnu správu československého rozhlasu z roku 1968:

https://www.youtube.com/watch?v=IE0VddDqJa8  

mi naskakujú zimomriavky, zvyšuje sa mi tep a tlačia sa mi do očí slzy. To isté ruské vojská spravili pár rokov predtým v Maďarsku a pár rokov predtým v Poľsku. Rusko trpí tým, že je mocensky skoncentrovaná veľmoc, čo by malo byť výstrahou pre Európsku úniu, ak by mala raz ambíciu silno skoncentrovať moc v Bruseli. Vízia Európskej únie odtrhnutej od vlastných občanov, s koncentrovanými rozhodovacími mechanizmami  popri osi Paríž – Berlín, kde ostatne malé národy by boli len štatistami do počtu by mi až príliš pripomínala niekdajšie sovietske impérium.

Rusko vlastných ľudí vystavovalo a vystavuje útlaku, neslobode a utrpeniu po celé stáročia. Smerom do vnútra je žalárom národov a smerom navonok je agresor, ktorý neuznáva plnú suverenitu svojich susedov. V Rusku otvorene vládne oligarchia, miznú v ňom novinári, je zastrašovaný občiansky sektor mimovládnych organizácii, politickí oponenti sa vo vykonštruovaných procesoch stavajú dlhoročnými väzňami. V Rusku neplatí zákon pre každého rovnako, a pre niektorých Rusov vôbec - tí stoja nad zákonom úplne, mimo jeho dosah. Vojaci základnej vojenskej služby v Rusku sú vystavovaní tolerovanej život ohrozujúcej šikane. Je to krajina, kde korupcia je bežný prostriedok fungovania a je skrz na skrz zažratá v spoločnosti. Rusi nemôžu cestovať bez víz takmer do žiadnej krajiny na svete. V Rusku má nesloboda, násilie a bezprávie príliš veľa priestoru a až príliš ovplyvňuje každodenné životy ľudí.

Predstavitelia moci a Ruského štátu majú voči strednej a východnej Európe, aj svojim vlastným občanom v mojich očiach obrovský morálny dlh. Súčasné pomery v Rusku vnímam ako odstrašujúci príklad pre nás, aby sme sami dávali pozor na našich politikov a oligarchov v ich pozadí, ako aj politikov Európskej únie, aby sa Slovensko, ci Európska únia nezačali na súčasné Rusko podobať.

Rád by som ale oddelil občanov Ruskej federácie (mnohých národnosti) od predstaviteľov ruskej moci. Aj keď  nie je pre nich ľahké (ak nie nemožné) nepodliehať demagógii, ktorými ich ich vlastná vláda systematicky zahlcuje. Rusko má výborných športovcov, šachistov, ruská duša je povestne široká: zmestí sa do nej opera, slávne romány. Ruskí umelci a vedci sú mnohonásobnými držiteľmi Nobelových cien.

Držím občanom Ruskej federácie palce, aby vo svojej krajine niekedy mohli zažiť aspoň takú mieru slobody, akú môžeme zažívať na Slovensku a v EU my (aj keď má ďaleko od dokonalosti). Verím ale, že pokiaľ bude Rusko také, ako ho vnímam dnes, že sa nezobudím do rána, keď jeho trikolóra bude premietnutá na bratislavskom hrade. A ak bude, bude výlučne a nezameniteľne symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi v Rusku a vyjadrením našej podpory k ich boju za slobodu a hodnoty, ktoré u nás v poslednej dobe považujeme až za príliš samozrejmé. Ľahko sa nám môže stať, že ich po kúskoch a pod rôznymi zámienkami budeme postupne na Slovensku a v Európskej únii strácať.

Teroristické útoky z ostatných dní vo Francúzku nevnímam len ako akt vrcholného násilia, pohŕdania ľudským životom, prejavom náboženského dogmatizmu a fanatizmu, ale aj ako útoky na podstatu našich hodnôt t.j. na ekonomickej, náboženskej, občianskej a osobnej slobode postavenej liberálnej demokracii, na ktorej sme súčasnú Európu vystavali a ktorú v Európe žijeme. Hodnotami, ktorými sa odlišujeme tak od Ruska ako aj od Islamského štátu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?