Bruselský zápisník: Drachma alebo euro? Nemajú šajnu.

Autor: Stanislav Fořt | 7.7.2015 o 17:30 | (upravené 8.7.2015 o 18:34) Karma článku: 4,91 | Prečítané:  1415x

Iste ste už počuli výraz „nemať šajn“ či „nemať ani šajnu“. Bežne ho na Slovensku používame. Nie každý však vie, ako sa tento výraz dostal do nášho jazyka. Je možno dobré si to pripomenúť v súvislosti s prebiehajúcim bankrotom GR.

Šajn alebo šajna (z nemeckého schein) je označenie jedných z prvých papierových peňazí, ktoré obiehali na našom území od konca 18. storočia, teda pred cca 200 rokmi. Boli vydávane v dôsledku rýchleho nárastu výdavkov Rakúskouhorskej monarchie najmä v súvislosti s vedením napoleónskych vojen na prelome 18. a 19. storočia. Ich obeh bol nútený a tí, ktorí ich zo zákona prijímať museli, alebo  im štát v nich platil, sa ich snažili zbavovať a boli ochotní ich meniť za zlaté či strieborné ekvivalenty rovnakej nominálnej hodnoty v rôznych podhodnotených kurzoch.

Pri oficiálnom štátnom bankrote Rakúskouhorska sa menili pre ich držiteľov z pôvodných bankocetlí (banco zettel) v likvidačnom kurze 1:5. Ak teda mal niekto úspory vo vtedajšej papierovej mene, hodnota týchto úspor sa prepadla o 80%. Je to blízke pomeru, akým sa nedávno mali vyplácať pohľadávky drobným veriteľom Váhostavu alebo čo sa v Československu pri „menovej reforme“ udialo v roku 1953.

„Nemať šajn“ či „nemať ani šajnu“ sa dnes používa najmä ako synonymum nemať páru, byť nič netušiaci, nevedieť o veci nič. Aj po 200 rokoch nám šajna ostala ako symbol prázdna či ničoty.

História sa v rôznych analógiách opakuje. Nie len v móde ale aj v štátnych bankrotoch, ktoré majú rôzne príčiny. Na ich konci je však prerozdelenie hodnôt, z ktorého skrátka obvykle odídu držitelia registrovaných úspor v peniazoch a veritelia. V tejto hre vždy stojí otázka, komu ostane v rukách čierny peter.  Čiže kto je v deň D v pozícii veriteľa Grécka (kedže dlh je obchodovateľný, časom mení majiteľa v podobe obchodovania s dlhopismi, ich používania ako zálohu, či splatenia starého úveru novým úverom).

Otázka teda znie, kto v deň D bude zbanktorovanému dlh odpúšťať alebo kto za zbankrotovaného bude v deň D, ako jeho ručiteľ, veriteľovi jeho pôžičku splácať. Druhá otázka je, kto v deň D, keď banky zavrú svoje brány v nich má uložené svoje úspory. Zvlášť ak počas ich zatvorenia dôjde k zmene meny, zostatky na účtoch budú na ňu automaticky skonvertované a po otvorení bánk ich bude možné vybrať a zmeniť na eurá „podľa aktuálneho kurzu“. Tretia otázka je, kto je na výplatnej listine zbankrotovaného štátu a teda  či a v čom dostane od štátu peniaze s akou v čase sa meniacou kúpnou silou?

Tak ako si na Slovensku dnes hovoríme, „tí v Bruseli nemajú ani šajnu“ možno sa raz v gréčtine udomácni fráza „nemať ani drachmu“ . Možno tí v Bruseli šajnu majú, a tú šajnu nemáme my. My len matne tušíme, kam to zachraňovanie cez mŕtvoly vlastne vedie. Čo je skutočným cieľom bruselskej byrokracie, keď zachraňujú nech to stojí čo to stojí, bez ohľadu na to, že zachraňovaný v referende odhlasuje, že zachraňovaný byť nechce a bez ohľadu na to, že si už väčšina obyvateľstva eurozóny začína ťukať na čelo?

Možno len potrebujú čas. Čas na vyslobodenie súkromných vlastníkov bánk, ktorí Grécku požičali. (To sa už podarilo). A čas na zavŕšenie politického cieľa: Spojených štátov európskych, kde nejaké Grécko bude už len jeden z mnohých regiónov. Spojených štátov európskych, kde sa aj tak všetky dlhy dajú na jednu kopu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?