Ivanovi Miklošovi: O tom kto rozbíja pravicu a kto dal dole vládu

Autor: Stanislav Fořt | 6.2.2012 o 12:56 | (upravené 6.2.2012 o 13:02) Karma článku: 20,91 | Prečítané:  8124x

Čo je zastieranie a čo realita? Kde má pravicový volič svoje hranice? Kto stojí na križovatke? Môj pohľad na interpretácie Ivana Mikloša prezentované v nedeľu v STV.


Pravicovú vládu rozbilo spojenie hlasovania o eurovale s dôverou vláde, napriek tomu, že tí čo za toto spojenie hlasovali (SaS hlasovala proti spojeniu) vedeli, aký bude mať spojenie následok. Keby SaS chcela povaliť vládu, hlasovala by za spojenie a keby jej fleky boli prednejšie ako hodnoty, zahlasovala by za euroval. Je zaujímavé, že spojenie hlasovania presadzoval medzi prvými aj p. Bugár, napriek tomu, že vo vlastnom poslaneckom klube mal 4 poslancov, ktorí s eurovalom mali problém a nechceli ho podporiť. (Tí štyria sami o sebe stačili na povalenie vlády 79-4 = 75<76). Motivácie v KDH boli zložiť vládu ešte pred schvaľovaním štátneho rozpočtu (s ktorým mali veľký problém - stačí si pozrieť neskoršie vystúpenie p. Marcinčina v rozprave o rozpočte už odvolanej vlády) a v Moste-HÍD zase kalkulovali s definitívnou poražkou SMK v ich vzájomnej súkromnej vojne.

Spájať hlasovanie nebolo nutné, mohlo sa ďalej vyjednávať (aj tvrdo, napríklad premiérka mohla po neúspešnom hlasovaní o eurovale nespojenom s dôverou odvolať všetkých ministrov za SaS a pokračovať vo vyjednávaní v tejto pozícii) a mohlo to dopadnúť aj tak ako hlasovanie o Lisabonskej zmluve za Ficovej vlády, keď Fico získal podporu od vtedy opozičnej SMK - bez pádu Ficovej vlády, a bez spájania hlasovania s dôverou vláde. Problém ale bol, že premiérka už nemala silu pokračovať (práve kôli tomu, ako sa k nej správala materská SDKU, viď potupu pri kauze Daňový úrad) a chcela hodiť uterák spôsobom akceptovateľným verejnosťou. O motivácii Mikuláša Dzurindu snáď písať ani netreba. (Buď zložím Radičovú, SaS alebo oboch, takže pre neho sa spojenie hlasovania javilo ako win-win, aj keď sa ako ukazujú dnešné dni prerátal). K tomu všetkému bonus a to "vyčistenie" parlamentu od dvoch autonómnych štvoríc, ktoré neustále mali potenciál znížiť parlamentnú koaličnú väčšinu pod 76 a boli v spore najmä s konzervatívnym trojblokom SDKU-KDH-Most, ktorí ich požiadavky vytrvalo systematicky potápali. No a keď sa naskytla príležitosť vyriešiť si svoje parciálne záujmy a pritom vinu hodiť na iného stalo sa, že naši partneri "pochopili príležitosť" a svorne odhlasovali spojenie hlasovaní.

Zaujímavé je, že aj keby predsa len všetci poslanci SaS hlasovali v otázke eurovalu proti svojmu svedomiu a  presvedčeniu, a teda aj za dôveru vláde, vláda by dostala iba 75 hlasov (na vyslovenie dôvery treba 76)  a aj tak by ako to vidno z výpisu z hlasovania padla.
 
Čo sa týka "rozbíjania pravice" nohy pravici podráža neschopnosť SDKU-DS vysvetliť svoje financovanie, neschopnosť sebareflexie (keď sa členovia SDKU nedokážu vysporiadať s tými vysokopostavenými členmi strany so zásluhami, ktorí morálne zlyhali, to že zo súboja Radičovej (nového, nezaťaženého starými hriechmi a liberálnejšieho) a Dzurindu (zaťazeného starými hriechmi a zásluhami hodnotovo konzervatívneho),  odišiel ako víťaz Dzurinda, a premiérka Radičová už za svoju stranu ani nekandiduje; a najnovšie aj gorila, v ktorej sú závažné obvinenia z brania niekoľko 100miliónových úplatkov počas druhej Dzurindovej vlády spojená s neochotou orgánov činných v trestnom konaní niečo reálne vyšetriť.(Podčiarknuté následnou spoločnou kandidatúrou Trnku poslancom za SDKU a SMER a výsledky tajnej voľby, kde Trnkovi chýbal 1 hlas). SaS aj z dôvodu neschopnosti vysvetliť financovanie SDKU-DS už pred voľbami 2010 odmietla ponuku spoločnej kandidátky a predvolebnej koalície s SDKU-DS (aj keď vtedy balancovala na hrane zvoliteľnosti) a sama vo vlastných radoch kladie veľký dôraz na transparentnosť a prísny výber členov (nekomunistická minulosť, žiadne nedoplatky na daniach a odvodoch, dôveryhodný a poctivý spôsob zdroja príjmu bez dojenia štátu cez privatizačné a eurofondové  tunely či zneužívaním právomocí verejného činiteľa...). Koľko poslancov a ministrov z SDKU-DS a koľko z SaS dobrovoľne zverejnilo svoje majetkové a príjmové pomery na www.politikaopen.sk ?

Ak chce SDKU-DS politicky prežiť, musí si konečne naliať čistého vína.
Vyrovnať sa nielen so svojou minulosťou, ale rozhodnúť sa aj o svojej budúcnosti.

SDKÚ-DS (SDK) vznikla ako slovenská protimečiarovská koalícia piatich liberálnych a konzervatívnych strán v čase, keď sme čelili hrozbe Mečiarizmu a v čase keď KDH bolo príliš talibanistické a neexistovala žiadna iná parlamentná liberálna strana. Jedným slovom vtedy ideálne podmienky na úspech.

Čo z toho ale platí dnes?


Dnes je už Mečiar mimo moci a parlamentu. Dnes už "KDH ultras" prešlo k Matovičovi a existuje aj reálna parlamentná hodnotovo librálna strana v podobe SaS.

Nevidím do stratégie vedenia SDKU-DS,  je to ich vec a vec členov SDKU-DS.
Zvonku vnímam dva problémy SDKU-DS: príliš ťaživé a nevysporiadané morálne bremeno minulosti a príliš nejasná budúcnosť a jej nevyhranené ideologické smerovanie (liberálne/konzervatíve?).

Ani za jedno ani za druhé ale nemôže SaS.

SaS "nerozbíja pravicu", ale dáva alternatívu voči SDKU-DS. Dáva alternatívu liberálnejšiemu voličovi, zatiaľ čo KDH a Matovič dáva alternatívu konzervatívnejšiemu voličovi. SaS, Matovič a Lipšicovo krídlo v KDH zase dáva alternatívu voči gorilám a politickým vyslúžilcom. Keďže prakticky žiadny bývalý volič SDKU-DS nepôjde voliť SMER, SNS či 99% Ivan Mikloš o pravicu nemusí mať obavy. Treba pomenovať veci pravým menom a teda oslabovanie SDKU-DS nepodsúvať verejnosti ako oslabovanie pravice.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?