Dnes sa rozdávajú karty

Autor: Stanislav Fořt | 19.9.2011 o 20:28 | (upravené 21.9.2011 o 16:50) Karma článku: 13,66 | Prečítané:  1740x

Krajiny strednej a východnej európy, ktoré sú dnes členmi EÚ, patria k najmenej zadlženým. Obdobne to platí aj pre zadlženie obyvateľstva. Na rozdiel od starých členov EÚ, ktoré nielenže zápasia s veľkými dlhmi ale aj vysokým daňovým zaťažením, prezamestnaným verejným sektorom, príliš štedrým sociálnym systémom a pri nule sa plaziacim hospodárskym rastom.


Zároveň sú to krajiny, ktorých občania zažili a majú ešte v čerstvej pamäti cenovú liberalizáciu sprevádzanú silnou infláciou a teda poklesom ich životnej úrovne pri súčasnej strate sociálnych istôt. Národné meny nových krajín EÚ boli dlhodobo podhodnotené.Začínali sme s priepastnými mzdovými rozdielmi oproti západu. Aj keď síce priemerná mzda sa za 20 rokov 11x zvýšila, stále výrazne zaostáva za krajinami západnej európy. Dobiehanie životnej úrovne starých členov môžu novým krajinám EÚ podstatne pribrzdiť práve nové návrhy ohľadom eurovalu:

http://blog.etrend.sk/iness/2011/09/05/euroval-%E2%80%93-nastroj-na-spomalenie-dobiehania-zivotnej-urovne-eu/

Sú to štáty, kde prebehli vlny privatizácie vrátane prirodzených monopolov a sieťových odvetví, ako aj veľké čistenie bankového sektora od nedobytných úverov, ktoré sme si v zásade museli zrealizovať s vlastnými zdrojmi.

Sú to obyvatelia krajín, ktorí za slobodu národnú aj osobnú museli v nedávnej dobe veľa zaplatiť a preto ju len tak ľahko opäť nepustia dole vodou. Sú citliví na to, keď sa im opäť začína niečo nanucovať a demokratické rozhodovanie meniť na nátlak diktátu.
Rovnako tak, ako dnes je neskutočne ťažké po desaťročiach budovania sociálneho štátu na západe na dlh, začať zo sociálnych výdobytkov uberať. Zvlášť keď ekonomike dochádza motor niekdajšieho rastu - možnosť si požičať a naopak treba čoraz viac splácať.
Na dobré sa proste veľmi rýchlo zvyká. Sú schopní pozrieť sa pravde do očí a spustiť tŕnistý očistný proces, ktorým sme si na Slovensku prešli v 90tych rokoch po krachu socializmu?

Starí členovia EÚ sú v tragicky komickej situácii.
Juh nahromadil dlhy, ktoré prestáva byť schopný splácať.
Sever nahromadil pohľadávky, z ktorých veľká časť sa premieňa na nedobytné a budú sa musieť definitívne odpisovať.

Oboje, aj sever aj juh starých krajín EÚ chce tento svoj problém preniesť v čo najväčšej miere pod rúškom solidarity na tých ostatných, vrátane nových  krajín EÚ v strednej a východnej európe bez toho, aby sami prešli skutočným zreálnením svojej životnej úrovne, privatizáciou a podstatnejším prehodnotením veľkosti verejného sektora a sociálneho systému. Hlavne nechcú opustiť desaťročiami zabehaný osvedčený bankomat - proste si požičať. V čase, keď národné možnosti požičať si narážajú na svoje hranice, vytvára sa nadnárodná fikcia s raitingom AAA (euroval), ktorá ešte úverovú kapacitu vyčerpanú nemá. Teda pokračovať po starom. Objavujú sa síce aj náznaky ochoty popasovať sa s príčinami, sú ale skôr symbolické, sprevádzané nevôľou a až dôsledkom toho, že už im ide naozaj o krk.

Pri rozšírení EÚ západ získal nové odbytiská s rastúcou kúpnou silou v kombinácii s lacnou pracovnou silou, čo mu umožnilo posilniť konkurencieschopnosť. Dnes mám pocit, že západ získa od východu ďalšiu posilu - schopnosť odhodlať sa k vlastným reformám. História tak raz možno vyhodnotí  hlasovanie o rozšírení eurovalu v slovenskom parlamente.

My dnes stojíme pred rozhodnutím, či im na tú hru, keď si každý vezmeme kus z veľkej kopy nahromadeného exkrementu a potrie si ním solidárne čelo, skočime.

Môžeme sa raz baviť aj o eurovaloch a iných systematických nástrojoch, ale až potom ako juh skrachuje a sever odpíše straty.Teda, keď si každý vyčistí svoj stôl. Tak ako Slovensko či Estónsko, keď prijímali euro a museli splniť prísne ekonomické kriteriá ale aj zásadné kroky ako záväzok odstaviť časť jadrových elektrární. Potom, ako bude v ústavách členov eurozóny zakotvený princíp vyrovnaného rozpočtu. Euroval v dnešnej atmosfére je účelové riešenie, ktoré má vopred určených adresátov, aby v ňom mohli rovnomerne prerozdeliť na všetkých svoje dlhy a svoje straty. Budú to štáty juhy a banky severu. Dokonca ECB ani nečaká, kedy rozšírený euroval členské krajiny schvália a už na jeho budúci účet  vo veľkom nakupuje dlhopisy problémových krajín. Euroval, ktorý možno vyrieši presne toľko, ako prvá 110 miliardová pôžička Grécku. Tá nevyriešila nič okrem straty vzácneho času. Akurát, že nás bude potom bolieť hlava ďaleko viac, ako by nás bolela dnes a ďaleko viac, ako by náš bolela pred rokom, keď sa prvá požička Grécku schvaľovala. Ešte že sme sa do tejto "pôžičky" ako jediní nezapojili a cca. 800 miliónov eúr ostalo doma.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?