Riešenie európskej dlhovej krízy

Autor: Stanislav Fořt | 18.9.2011 o 11:44 | (upravené 18.9.2011 o 13:40) Karma článku: 12,43 | Prečítané:  2053x

Dovolený bankrot Grécka v októbri tohto roku by nás konečne dostal do bodu nula. Ideálne by bolo, keby sa tak stalo ešte pred tým, ako budeme v slovenskom parlamente hlasovať o rozšírení eurovalu. Momentom bankrotu Grécka konečne začne úvaha o rozumných riešeniach, ktoré je jednoduché, pravdivé ale dočasne aj bolestné:

(1) Grécko (a postupne snáď aj ostatní vrátane Slovenska) sa momentom bankrotu začne zakrývať takou perinou, na akú si vyberie na daniach - a obmedzí sa narastanie nových dlhov. Bankrotom Grécka skrachuje aj vízia sociálneho štátu na dlh.

Rozširovanie eurovalu znamená, že každému narastie dlhová záťaž o nové záruky, keď aj pôvodne málo ohrozené štáty sa skrz eurovalu môžu dostať do ťažkostí a zvyšuje sa riziko domino efektu.

(2) Držitelia dlhopisov zbankrotovanej krajiny (bohužiaľ medzičasom sa stihlo značnú časť týchto dubióznych pohľadávok prehodiť z pliec súkromých bánk na verejné institúcie - daňových poplatníkov) reálne odpíšu časť istiny dlhu a zaknihujú straty.

Ešte že sme sa v auguste minulého roku ako jediní nezapojili do systému bilaterálnych pôžičiek Grécku a ušetrili slovenským daňovým poplatníkom cca. 800 miliónov eúr. (Odmietnutie pôžičky Grécku nepodporil SMER a p. Marcinčin z KDH). Čuduj sa svete, EÚ s nami nezatočila, nestopla eurofondy, naopak Ivan Mikloš vyrokoval pre Slovensko pre prípadný trvalý euroval 2 lepší distribučný kľúč.

Škoda, že k tým rozumným riešeniam sa mocní začínajú uchyľovať až vtedy, keď sú vyčerpané všetky ostatné možnosti.

Tak ako sa vytvárala pre občanov EÚ iluzia, že európa solidárne pomáha Grécku odvrátiť bankrot, dnes sa vytvára pre občanov EÚ ilúzia, že euroval a intervencie ECB zabránia reálnemu poklesu ich životnej úrovne a že zreálneniu životnej úrovne dlhé roky budovanej na dlh sa dá predísť. Začína sa politika založená na strachu z pravdy.

Od tejto reči v slovenskom parlamente  uplynulo viac ako rok - stratený čas:
http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/9781/Fort_Stanislav.html
nemusím na nej po roku zmeniť ani slovo. Nechajte si tú rozpravu pustenú ešte chvíľočku, keď krátko po mne vystupuje Ivan Mikloš. Vypočujte si ho. Nechávam bez komentáru.

(1) Najmä juh európy (ale napríklad aj Maďarsko a bez jednorázových príjmov z masovej privatizácie aj Slovensko) musí uznať, že žili dlhodobo nad pomery. Zreálnenie (pokles) životnej úrovne najmä tam, kde je zadĺženie najvyššie je nevyhnutné, aj keď každý z politikov to chce posunúť až za hranicu svojho volebného obdobia, ako sa to robilo dlhé roky doteraz.

(2) Sever európy musí zase uznať, že investoval zle a odpísať straty, aj keď každý z politikov to chce posunúť až za hranicu svojho volebného obdobia, ako sa to robilo dlhé roky doteraz.

(3) No a vsetci, sever aj juh vrátane všetkých euroinštitúcií začať konečne dodržiavať a vynucovať vlastné pravidlá, na ktorých sa členovia už dohodli.

Čím neskôr sa tak stane, tým to bude bolestivejšie, a tým je väčšie riziko ohrozenia európskej integrácie.

Stojíme na križovatke dvoch možných riešení:

(1) Naliať si čistého vína a pozrieť sa pravde do očí. Narovnať motivácie. Začať skutočné upratovanie. To znamená odmietnuť politiku socializácie súkromých dlhov a narastaniu celkového zadlženia v európe. Bude to sprevádzané dočasnými deflačnými tendenciami, sériou bankrotov ale po búrke vyjde slnko a začneme stavať opäť na reálnych základoch. Nastane vytriezvenie zo života na dlh. Možno prežije aj euro aj EÚ. Táto cesta sa začína odmietnutím účelového eurovalu a dovolením Grécku zbankrotovať. Aj keď europolitici už premrhali trestuhodne veľa času, ešte možno stále nie je neskoro.

(2) Nezastaviť nové dlhy a naopak ešte ich rýchlo zvyšovať. Zametať čoraz väčšiu špinu pod čoraz menší koberec. Naskočiť rovnako ako USA na politiku kvantitatívneho uvoľňovania - tlačenia peňazí - vydávania nových dlhopisov (nazvyte si to ako chcete). Dovoliť potenciálne obrovským stratám vystaveným bankárom, aby si svoje individuálne záujmy presadili cez europolitikov na úkor občanov EÚ. Nechať ECB, nech je aj naďalej vlajkovou loďou narastajúcej nerovnováhy. Až nakoniec skončíme v poriadnej inflácií. Prípadne ak budú popri narastaní dlhov a zvyšovaní objemu peňazí v obehu umelo držané úrokové sadzby na nízkych úrovniach máme vymaľované ala Japonsko - desaťročia stagnácie a narastajúcej regulácie.

Ktorú cestu podporujem ja, mám jasno. Bez toho, aby som politicky kalkuloval alebo riešil postranné záujmy a motivácie.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?