Dlhová únia, politicky korektné bankroty a Slovensko

Autor: Stanislav Fořt | 17.5.2011 o 9:17 | (upravené 17.5.2011 o 11:36) Karma článku: 8,94 | Prečítané:  1964x

Atmosféra začína hustnúť. Obľúbený vynález vlád volených na 4 roky o nekonečnom sústavnom navyšovaní štátneho dlhu narazil na svoje hranice. Začína sa vyčísľovať účet, ktorého naozajstnú výšku zatiaľ nepoznáme. Naplno je rozbehnutá hra o čierneho petra - teda hra o to kto, akým spôsobom, kedy a do akej výšky sa bude podielať na zaplatení účtu. Inak povedané, kto bude vlastníkom dlhu (veriteľom) PIGS krajín v čase, keď príde deň D - reštrukturalizácia. Došlo k tomu, čo si málokto ešte nedávno pripúšťal. Nastalo reálne ohrozenie veriteľov, že ich výnosná investícia do štátnych dlhopisov krajín eurozóny by sa mohla stať stratová.

Slovensko ako jediný členský štát eurozóny odmietlo v parlamente dobrovoľnú pôžičku Grécku. Hru, v ktorej by za peniaze občanov Slovenska od zahraničných súkromých investorov odkúpilo časť ich pohľadávok voči Grécku. SaS tak splnila jeden zo svojich predvolebných sľubov. Z parlamentnej diskusie z augusta 2010 vyberám video, v ktorom som stručne zdôvodnil, prečo som hlasoval proti pôžičke Grécku:

http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/9781/Fort_Stanislav.html


Tomu, v čom sú chronicky narastajúce štátne dlhy nebezpečné, som sa venoval už v inom mojom článku.

http://fort.blog.sme.sk/c/221678/Mate-dlh-Slovenska-na-haku.html

Narastajúci štátny dlh vedie v budúcnosti k tlaku na zvyšovanie daní. Pri zvyšovaní nepriamych daní (napr. DPH) dochádza k nárastu cien, pri zvyšovaní priamych daní (dane z príjmu) dochádza k poklesu čistej mzdy.Tak či onak nastáva znižovanie životnej úrovne obyvateľstva.

V tomto článku chcem naznačiť následky toho, k čomu vedie štátny bankrot. Štátny bankrot sa dnes politicky korektne nazýva reštrukturalizácia dlhu. Ide o priznanie dlžníka (v tomto prípade štátu), že nie je schopný vrátiť tým, čo mu požičali v dohodnutom čase dohodnutú výšku istiny a úroku. V prípade štátov bola takáto situácia považovaná za vysoko nepravdepodobnú, keďže štát doposiaľ staré splatné úvery s úrokom mohol splatiť jednoducho tak, že si  požičal nový väčší úver. Problém ale nastal, keď nový úver nechceli hráči na finančnom trhu poskytnúť alebo príliš zdražel.

Reštrukturalizácia sa dá vykonať rôzne: znížiť úrok, predĺžiť/odložiť splatnosť dlhu, odpísať časť dlhu a pod. V podstate spôsobí zníženie hodnoty dlhopisov týchto krajín tomu, kto ich má v držbe či už sú to štáty, súkromné banky, poisťovne, dôchodkové fondy alebo iné subjekty.

Sme svedkami zaujímavého úkazu. Kým platili štáty bankám slušné úroky, bolo všetko fajn. Dnes sa ale začínajú objavovať dôvodné pochybnosti o tom, či sú niektoré štáty eurozóny (PIGS) schopné v dôsledku kombinácie vysokého zadĺženia a malej výkonnosti svoje dlhy investorom splatiť. Súkromní investori sa snažia vyhnúť prehlbovaniu svojich strát a vzniká zaujímavá dohoda medzi bankármi a europolitikmi vedúca k tomu, že politici menej zadĺžených krajín požičajú problémovým krajinám verejné peniaze a problémové krajiny s takto získanými lacnejšími peniazmi okamžite splatia svoje splatné dlhy súkromným investorom. Aby mohli menej zadĺžené krajiny požičať tým ohrozeným, musia si sami požičať. Na začiatku tejto operácie problematické krajiny dĺžili súkromným investorom. Na konci tejto operácie problematické krajiny budú dĺžiť menej zadĺženým krajinám a menej zadĺžené krajiny budú dĺžiť súkromným investorom. Riziko bankrotu ohrozených krajín preberú od súkromných investorov menej zadĺžené krajiny, ktorých zadĺženie vzrastie. A súkromní investori budú dostávať úroky ďalej. Nie odrizikových krajín ale od tých menej zadĺžených.


Aké vplyvy môže mať vyhlásenie neschopnosti Grécka, Írska, Portugalska či ďalších krajín na obyvateľov žijúcich na Slovensku?


1. straty majiteľov dlhopisov krajín, ktoré vyhlásia neschopnosť splácať

Nepredpokladám, že by na Slovensku niektorá z našich bánk, poisťovní alebo dôchodcovských správcovských spoločností mala vo svojom portfóliu nakúpených také množstvo "PIGS dlhopisov", ktoré by priamo ohrozovalo ich existenciu v zmysle aktivácie fondu na ochranu vkladov alebo úvah vlády, že znárodní krachujúcu banku a preberie jej záväzky. Matky našich finančných inštitúcii sa ale do takýchto problémov dostať môžu.
Slovenská republika prostedníctvom svojej účasti v MMF a dočasnom eurovale takéto pôžičky problémovým krajinám potenciálne poskytuje alebo ručí. Na rozdiel od zvyšku eurozóny sa vyhla priamej dobrovoľnej pôžičke Grécku. SaS tak splnila svoj predvolebný sľub, keď pôžičku Grécku nepodporila. Čo sa týka eurovalu 2 - ten SaS odmieta a teda účasť Slovenska v ňom je otázna.


2. zníženie zahraničného dopytu

Motorom výkonnosti slovenskej ekonomiky je jej export. Väčšina ziskových odvedví slovenského hospodárstva je výrazne závislá na vývoze na Slovensku vyrobenej produkcie do zahraničia. Nebezpečné pre Slovensko je najmä to, ak by sa znížila kúpna sila zahraničia, ktoré naše výrobky nakupuje - napríklad Nemecka. A práve nemecké finančné inštitúcie majú dnes nakúpených veľké množstvo PIGS dlhopisov.V západnej európe je na rozdiel od Slovenska citeľná oveľa silnejšia závislosť dôchodku na výkonosti dôchodkového fondu. Ak hodnota dôchodkového fondu poklesne, klesne aj výška dôchodkov. V krajinách, ktoré budú donútené reštrukturalizovať svoj dlh bude nevyhnutné prispôsobiť verejné výdavky možnostiam príjmov štátneho rozpočtu. Preložené do ľudskej reči budú sa dvíhať dane, privatizovať a znižovať najmä platy státnych úradníkov a dôchodky poberateľom štátnych dôchodkov. Suma sumárum grécky štátny úradník, holanský dôchodca či zamestnanec nemeckej banky zrazu kúpia spolu menej na Slovensku vyrobených VWagenov. Čiže menší daňový výnos a vyššie výdavky na sociálny systém.


3. Zvýšenie nákladov na dlhovú službu štátu

Prvou ohlásenou reštrukturalizáciou dlhu krajiny eurozóny dostane mýtus "too big to fall" svoju v poradí druhú ranu. Mýtus, že krajina eurozóny nemôže skrachovať padne a investori túto skutočnosť začnú viac ako kedykoľvek predtým reálne zohľadňovať pri výške úrokovej sadzby pri požičiavaní štátom. To bude mať za následok nárast nákladov na obsluhu štátneho dlhu aj na Slovensku. Viac peňazí minutých na úroky bude znamenať menej peňazí na dôchodky, školstvo, zdravotníctvo, diaľnice a ďalšie kapitoly štátneho rozpočtu. 

     
4. Zamŕzanie úverových liniek - zhoršenie dostupnosti úverov pre firmy a obyvateľstvo

V časoch zneistenia trhov hrozí opätovné zamŕzanie úverových liniek, kým sa nevyjasní skutočná výška strát bánk (zvlášť kým hrozí alebo nedobehne dominoefekt) - čo sme už zažili nedávno po páde veľkej investičnej banky Lehman Brothers. Zamŕzanie úverových liniek má za následok obmedzovanie výroby z dôvodu nedostupnosti úverov pre firmy ako aj obmedzenia kúpyschopnosti domácností znížením objemu spotrebiteľských úverov a zvýšenia ich ceny. Naopak banky začnú citeľnejšie bojovať o vklady zvyšovaním úrokovej miery.Dlžnici bánk pocítia nárast úrokových mier, čo v kombinácii s rastúcou nezamestnanosťou zvýši počet nesplácaných úverov na Slovensku.


5. Dočasné oslabenie výmenného kurzu eura

Oslabenie eura prináša úľavu pre firmy pôsobiace na Slovensku produkujúce na export, najmä tie ktoré spracovávajú domáce suroviny alebo tie, ktoré a Slovensku poskytujú napríklad služby cestovného ruchu. Naopak Slovákom sa zdraží dovolenka mimo eurozóny ako aj dovážaný tovar, ktorý nakupujeme za meny, voči ktorým bude euro oslabovať a na dovoz ktorých sme odkázaní. (Napríklad zemný plyn z Ruska, ktorý kupujeme za USD). Pri oslabení eura sa relatívne zvýši úverové zaťaženie tých subjektov na Slovensku, ktoré splácajú pôžičky v menách, ktoré voči euru posilnia.


Reštrukturalizácia dlhov krajín teda zasiahne tak krajiny eurozóny ako aj krajiny mimo nej. Zasiahne tak krajiny, ktoré reštrukturalizujú ako aj tie, ktoré svoje dlhy vládzu splácať. Zasiahne tak krajiny, ktoré bankrotujúcim krajinám požičali ako aj tie, ktoré im nepožičali. Každú z nich ale v inej miere. Neschopnosť splácať svoje dlhy je dôsledkom dlhodobého žitia nad pomery a nedá sa vyriešiť bezbolestne. Primárnou príčinou tohto stavu je chronické narastanie zadĺženia štátov, nerešpektovanie dohôd o fiškálnej disciplíne a nevymáhanie plnenia dohôd euroinštutúciami.

 
A riešenie?

 
Podľa mňa prudká zmena prístupu vlád, voličov, dozorujúcich európskych inštitúcií a súkromných investorov k narastaniu zadlžovania štátu.

Z toho vyplýva aj nastavenie politiky SaS. Nezapájať Slovensko do poskytovania úverov PIGS krajinám (odmietnutie pôžičky Grécku a eurovalu 2), podpora systémových opatrení vedúcich k návratu dodržovania a vynucovania európskych dohôd, negovanie snáh o odstraňovanie daňovej konkurencie v EU cez politiku harmonizácie daní a tlak na znižovanie domáceho deficitu štátneho rozpočtu a to najmä v racionalizácii jeho výdavkovej časti. Lepšie vymoženie pohľadávok, zníženie daňových únikov,zvýšenie ziskovosti firiem a rast zamestnanosti, zníženie korupcie a zastavenie plytvania verejnými zdrojmi. Do koaličného rokovania o východiskách budúceho štátneho rozpočtu vstupuje SaS s tézou nepodporenia eurovalu 2, zodpovedného znižovania deficitu a stop zvyšovaniu daní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?