Civilizačné choroby našej spoločnosti

Autor: Stanislav Fořt | 13.1.2011 o 13:32 | (upravené 13.1.2011 o 14:57) Karma článku: 6,23 | Prečítané:  1545x

Čo je svetlo na konci tunela a vizia budúcnosti, ktorú ešte zažijeme na vlastnej koži? Súčasná spoločnosť trpí chronickými civilizačnými chorobami:

1. zadlžuje sa,
2. rastie daňové a odvodové zaťaženie,
3. rastie počet ľudí v produktívnom veku, ktorí nepracujú,
4. klesá pôrodnosť,
5. starne populácia,
6. epidémia obezity a zanedbávanie zdravotnej prevencie,
7. rastie miera regulácie,
8. solidarita je vynútená a anonymná,
9. narastá zamestnanosť vo verejnom sektore,
10.priemerná mzda vo verejnom sektore začína prevyšovať priemernú mzdu v súkromnom sektorom.
(Snom mladých absolventov škôl sa stáva "doživotný flek" vo verejnej sfére).
atd.


Typické symptómy sociálneho inžinierstva sprevádzané divergenčnými tendenciami.
Ich príznakom je, že motivácie ľudí sa krivia. Pre veľa ľudí začína byť výhodnejšie nepracovať ako pracovať, nemať deti ako ich mať. Pre vlády, mestá a verejné fondy (ako napríklad zdravotníctvo či dôchodkové systémy) je výhodnejšie prehlbovať svoje zadlžovanie ako hospodáriť vyrovnane.

Je zaujímavé, že dnes si už ani nevieme predstaviť, že napríklad dôchodkový systém by mohol fungovať nezávisle na politických rozhodnutiach. Bez zadlžovania generácii, ktoré ešte ani nie sú na svete. Bez narastajúceho medzigeneračného konfliktu.

Dnešný systém charakterizuje to, že tých, ktorých systém určí, ako voči nemu povinných (platitelia daní a odvodov) majú tendenciu sa svojej povinnosti vyhnúť alebo ju minimalizovať. Zatiaľčo tí, ktorých systém určil ako oprávnených (poberateľov dávok, príspevkov rodičov, dôchodkov, "bezplatnej" zdravotnej starostlivosti ...) majú tendenciu svoje nároky zvyšovať.

Prirodzený dôchodkový systém pozostáva z troch hlavných zdrojov:

1. starostlivosť a pomoc vlastných detí,
2. dedičstvo po rodičoch či iných poručiteľoch,
3. pasívne príjmu z kapitálu (úroky, dividendy, nájomne, árenda, ...), ktorý človek počas svojho produktívneho života usporil, resp. výmena časti tohto kapitálu za doživotnú rentu.


Dôsledkom prirodzeného dôchodkového systému by bolo, že by politici boli z väčšej časti z hry vonku. Politici súťažiaci o priazeň voličov. Neexistovala by ani diskusia o veku odchodu do dôchodku, ani o tom, či dôchodca môže alebo nemôže pracovať, ani o vzorci na výpočet dôchodku. Dôchodky by proste od politikov nezáviseli. Charakterickou črtou takéhoto systému by bol nárast individuálnej zodpovednosti. Síce žiadne politické rozhodnutia a menšie dane a odvody, ale ani žiadne výmery sociálnej poisťovne, a napríklad aj vo výraznej miere nižšia verejná podpora na deti (prídavky, pôrodné, materská, náklady na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť detí...) a pod.


Solidarita by sa transformovala z anonymnej na neanonymnú, keď darca a obdarovaný by sa na rozdiel od dnešných dní poznali. Uplatnil by sa pri nej vo väčšej miere princíp zdola nahor. Najskôr by nastúpila rodina, priatelia, záujmové združenia, cirkev, obec,... a až niekde na konci by bol štát financovaný platiteľmi daní a odvodov. Štát, ktorý najskôr vypomáha návratne a až v krajnom prípade čiastočne alebo úplne nenávratne. Ďalšou zmenou by bola zvýšená miera dobrovoľnej solidarity a zmenšenie rozsahu tej nedobrovoľnej. Do dobrovoľnej solidarity okrem už zmienených príkladov počítam aj dobrovoľný poistný systém.

Je súčasný systém dlhodobo neudržateľný?
Ak by sme ho za neudržateľný považovali, otázkou ostáva, kedy a do čoho nakoniec vyústi?


Bude tá zmena postupná, dlhodobá a riadená politickými rozhodnutiami, alebo príde nečakane a zo dňa na deň zmení nazeranie na svet? Ak príde nečakane, budú ju riadiť politici ako napríklad v r. 1953 pri "menovej reforme" http://adam.cas.sk/clanok/1908/lupez-storocia , či v roku 1948 (čo obvykle vyžaduje koncetráciu moci ako v dnešnom Maďarsku); alebo zaskočí aj politikov a vzíde zo živelného bankrotu ako napríklad v roku 1929 či 1989?

Čo myslite?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?