Odmietnutie Slovenska požičať Grécku vysiela 4 dôležité signaly:
1. aby veritelia pochopili, že nemôžu za vysoké úroky bez rizika donekonečna požičiavať nezodpovedným vládam,
2. aby nezodpovedné vlády pochopili, že si už nemôžu bez rizika neobmedzene požičiavať na kupovanie podpory svojich voličov,
3. aby voliči pochopili, že už nemôžu bez rizika voliť nezodpovedné vlády,
4. aby euroinštitúcie pochopili, že už sa nemôžu len tak prizerať na neplnenie záväzkov členských štátov a že sú tu práve na to, aby plnenie záväzkov kontrolovali a vynucovali.
Pôžička Grécku nie je prejav solidarity. Je to vykúpenie dlhu daňovými poplatníkmi členských krajín najmä od súkromných nemeckých a francúzkych bánk, ktoré by inak museli jeho časť odpísať a niektoré z nich žiadať o podporu na svoju záchranu od nemeckej či francúzkej vlády. Bánk, ktoré dlhé roky z gréckych dlhopisov inkasovali nadštandardné úroky. Je to tiež timeout pre ostatné (hlavne väčšie z) PIIGS krajín ako Taliansko a Španielsko, aby mali cca. 3 roky čas na vlastnú konsolidáciu, aby v čase keď Grécko oficiálne skrachuje, boli ako tak skonsolidovaní a nedošlo k reťazovej reakcii, ktorá by hrozila v prípade bankrotu Grécka dnes.
Poskytnúť pôžičku Grécku nie je záväzkom Slovenska. Záväzkom Slovenska a ostatných členských krajín ale je dodžiavať kriréria, ktoré aj Slovensko odo dňa prijatia eura dodržiavať prestalo. Aj v čase krízy ich dodržuje napríklad Estónsko, ktoré od 1.1.2011 vstupuje do eurozóny. Grécko ich nedodržalo nikdy a pri vstupe do eurozóny svoje štatistiky sfalšovalo a svoje skutočné zadĺženie zatajovalo a kamuflovalo.
Ostatné členské krajiny a MMF sa rozhodli Grécku s približne dvojnásobným počtom obyvateľov ako má Slovensko požičať celkom 110 000 milónov eúr. Len 5% ročný úrok z tejto sumy bez splatenia jediného centa istiny dlhu činí 5,5 miliardy eúr, čo predstavuje približne celoročný rozpočet slovenskej sociálnej poisťovne. Je predpoklad, že grécke zadĺženie čoskoro prekročí 150% HDP. Obrovské úroky z tejto sumy budú dlhodobo pohlcovať príliš veľkú časť daňových príjmov Grécka nad hranicou únosnosti a podstatne tak obmedzovať výdavky štátu na dôchodky, platy štátnych zamestnancov a sociálnu podporu. Obyvatelia Grécka tak začínajú pociťovať na vlastnej koži narastajúce dôsledky toho, že dlhodobo tolerovali a volili nezodpovedné vlády, ktoré ich zadlžovali. Dôsledky toho, že podporovali zadlžovanie vlastnej krajiny. Aj na Slovensku sa nájdu podľa prieskumu verejnej mienky z 12.6.2010 takí spoluobčania, ktorým prudký nárast zadlžovania Slovenska nevadí a nevidia na tom nič zlé. A je ich dosť. Skoro 1 milión.
Odmietnutie pôžičky Slovenska Grécku je snahou o návrat k zodpovednosti a snahou o záchranu. Slovenska aj EÚ. Odmietnutie pôžičky Grécku je ochranou obyvateľov Slovenska.
Odmietnutie pôžičky Grécku je naplnením jedného z bodov volebného programu SaS. Nepodporili ho kolegovia z KDH a SMERu.
