Už pred konaním pride som si mal možnosť prečítať rôzne názory na diskusiách. Anonymita poskytla priestor pre úprimnosť.
Včera som napísal blog:
http://aktualne.centrum.sk/nazory/clanek.phtml?id=1208422
V ňom som ešte pred pride zhrnul svoje pocity a vyjadril nádej. Nádej v to, že Slovensko aspoň vo svojom hlavnom meste prejde testom schopnosti dialógu a tolerancie. Odlišnosť názorov je v zdravej spoločnosti prirodzená. Bezdôvodné násilie nie.
A práve toho som bol dnes svedkom.Verbálne aj fyzické primitívne násilie.Náhodne okoloidúci boli napadnutí priamo pred zrakmi polície. Spôsobené zranenia si vyžiadali ošetrenie privolanej záchranky. Polícia tolerovala neohlásené zhromaždenie prívržencov Ľudovej strany Naše Slovensko vyhrážajúce sa účastníkom toho povoleného. Nezabránila tomu, aby sa prehodil medzi účastníkov zhromaždenia za účastí europoslancov a diplomatov slzotvorný granát a kamene.
Gay pride sa niesla v pokojnej atmosfére v slušnom duchu bez provokácii a bez akýchkoľvek dôvodov kohokoľvek na verejné pohoršenie, z ktorých bola pride vopred obviňovaná. Hudba striedala vystúpenia rečníkov, prekladané do angličtiny a vystúpenie mažoretiek. To ostro kontrastovalo s tým, čo sa dialo pred policajnými kordónami ťažkoodencov. Boli to dva odlišné svety na malej ploche námestia. Nakoniec polícia kapitulovala. Dokázala síce ako-tak oddeliť priebeh zhromaždenia od násilníkov, ale nedokázala usporiadateľom zagarantovať bezpečnosť v prípade, že sa rozhodnú vykonať plánovaný, ohlásený a povolený pochod ulicami.
Sloboda prehrala.
To mi je najviac ľúto.
Napriek tomu ďakujem tým, ktorých nepremohol strach a prišli. Tiež ďakujem všetkým bez ohľadu na sexuálnu orientáciu čo tam neboli, ale pošliapavanie slobody násilím ich nenecháva ľahostanými.
Raz chcem byť hrdý na to, že žijem v spoločnosti založenej na princípe slobody. Slobody, z ktorej sa všetci tešia, ktorú si všetci vážia, z ktorej všetci benefitujú a ktorú majú ľudia potrebu chrániť. Po dnešku viem, že do cieľa je ešte ďaleká cesta vyžadujúca veľa trpezlivosti a úsilia.
Jednoduché "ži a nechaj žiť" je nateraz len hudbou budúcnosti.
